Melanka hodyla, Vasylkov prosyla:
– Vasylko, mii tatu, pusty mene v hatu.
Bo ya ne hulyala ta vse zyto zala,
Zolotyi hrest derzala, zolotu kadilnycyu.
Radytysya, ljudy, do vas Hospod bude.
A Bohu svichku stavte, a nam kalach daite.
Z rukamy, z nohamy, shchob bihav za namy.